Spring time

3. dubna 2016 v 21:14 | Betty |  Lifestyle
Už je tu apríl 2016. Jar. Naozaj netuším, kam ten čas tak rýchlo beží. Často si prajem aby som ho vedela vrátiť späť, zastaviť alebo aspoň spomaliť. Zbožňujem nedele. Pretože je to jediný deň v týždni, kedy mám konečne čas si oddýchnuť, trochu času pre seba. Jasné, že ho mám aj cez týždeň, len nie toľko. A takéto lenivé dni pre mňa symbolizujú aspoň trošku to spomalenie, o ktorom píšem Usmívající se.

 

Knihy

20. února 2016 v 13:29 | Betty |  Library
Úprimne už dlho premýšľam, čo napísať. Žiadne slová nie sú dosť dobré na vyjadrenie toho, aké pocity mám ku knihám. Je to zvláštne písať o pocitoch k veciam. No najjednoduchšie vyjadrenie mi príde takéto: Ľúbim knihy. Viem, je to trochu hlúpe vyjadrenie, no ja ich naozaj ľúbim!


Veď ako by som ich mohla neľúbiť? Alebo skôr neľúbiť ten pocit držať v ruke knihu a čítať príbeh. Môcť len na chvíľku žiť v inom svete. Veď vďaka knihám môžeme precestovať celý svet a zažiť plno emócií.

Vianočný prázdninový mix fotiek

5. ledna 2016 v 19:39 | Betty |  Lifestyle
Vitajte, vitajte! Vítam Vás na takom malom nostalgickom výlete do minulosti, konkrétne sa prenesieme do Vianočného času vďaka úžasnému vynálezu tohto tisícročia- fotografiám. Pripravte si teplý čaj/čokoládu, pustitie si pesničku, pohodlne sa usaďte. Začíname.


 


rok 2015

30. prosince 2015 v 14:58 | Betty |  Lifestyle
Už zajtra je tu Silvester. A už pozajtra sa bude všade písať rok 2016. Tento rok pre mňa znie divne, možno priamo nereálne. Dodnes si spomínam, ako som ako malá, keď sme chodili s rodinou z chaty domou vždy rodičom hovorila: "Keď bude rok 2015, pôjdeme na obed do Nemeckej, sľubujete?" Pretože som tam po ceste domov veľmi chcela ísť, no naši sa vždy rozhodli, že ideme do Grajciara. A ako som si vtedy myslela, ako je ten rok ďaleko. A teraz už je za mnou. A v Nemeckej na obede sme aj tak neboli ... :(

No tento rok bol super. Zažila som jedny z najkrajších chvíľ a aj tie najhoršie. Ale to je vporiadku, pretože som žila.

Keď premýšľam o písaní na blog, väčšinou to neurobím práve kvôli myšlienke, aký to má zmysel? No potom sa zamyslím, a písanie mi prináša povedzme takú radosť v tomto momente. A to stačí. Je to dostatočne na to, aby som to urobila. Už nemyslím toľko na budúcnosť, na minulosť. Žijem v tomto momente a snažím sa z neho dostať čo najviac. Aby som si večer mohla kľudne ľahnúť a povedať, čo sa stalo, čo som sa z toho naučila, čo by som mohla urobiť inak. Aby som nemusela zaspávať s pocitom premárneného dňa, či už sa stalo niečo dobré, alebo zlé. Aj tak je všetko len také, ako sa na to pozrieme.

Prajem všetkým, aby ste boli šťastní. Nie zajtra, nie cez víkend, nie v Novom roku. Teraz.


Další články


Kam dál